נִקְפִּי, (נקף) knocker, or borrower, an opprobrious epithet for a sort of sanctimonious Pharisees. Sot. 22ᵇ, v. נָקַף I; Y. ib. V, 20ᶜ bot.; Y. Ber. IX, 14ᵇ bot., v. נְקַף II.