שַׁטְיוּתָא f. (preced.) 1)madness, folly. Targ. Prov. XIII, 16 (ed. Wil. שקי׳, corr. acc.). Ib. XIV, 8; 18. Ib. XXVI, 9 (some ed. שיטותא, corr. acc.; h. text משל!); a. fr.—Midr. Till. to Ps. VII, v. preced.; a. e. —2) (v. שׁוּט II ch.)contempt. Targ. Prov. XVIII, 3.—V. שְׁטוּתָא.