נִצְבָּא, (preced.) plant, shoots. Targ. Job XIV, 8, sq. (Ms. נְצִיב). Targ. Is. LVII, 3. Targ. Mic. I, 6 ed. Lag. (ed. מִצְבַת). [Targ. Ez. XVII, 5, v. נִסְבָּא.]—Pl. נְצִיבִין, v. נְצִיבָא.